¹Potom riekol Hospodin Noachovi: Vojdi do korábu ty i celý tvoj dom, lebo teba som videl spravedlivého pred sebou v tomto pokolení. ²Zo všetkých hoviad čistých si vezmeš po sedmoro, vše samca i jeho samicu, ale z hoviad, ktoré nie sú čisté, vezmeš po dvoje, samca i jeho samicu, ³tiež i z nebeského vtáctva po sedmoro, samca i samicu, aby bolo živé zachované semä na tvári celej zeme. ⁴Lebo ešte pominie sedem dní, a dám pršať na zem štyridsať dní a štyridsať nocí a zahladím s tvári zeme každú bytosť, ktorú som učinil. ⁵Vtedy učinil Noach všetko tak, ako mu to prikázal Hospodin. ⁶A Noach mal šesťsto rokov vtedy, keď prišla potopa, voda na zem. ⁷A tak vošiel Noach i jeho synovia i jeho žena i ženy jeho synov s ním do korábu pred vodami potopy. ⁸Z čistých hoviad i z hoviad, ktoré nie sú čisté, i z vtáctva i zo všetkého, čo sa plazí na zemi, ⁹po dvoje vošly k Noachovi do korábu, vše samec a samica tak, ako Bôh prikázal Noachovi. ¹⁰Potom stalo sa po siedmich dňoch, že prišly vody potopy na zem. ¹¹V roku šesťsto života Noachovho, druhého mesiaca, sedemnásteho dňa toho mesiaca, toho dňa sa roztrhly všetky žriedla velikej priepasti, a otvorily sa prieduchy nebies. ¹²A bol príval na zemi štyridsať dní a štyridsať nocí. ¹³Práve toho dňa vošiel Noach, Sem, Cham a Jafet, synovia Noachovi, i žena Noachova i tri ženy jeho synov s nimi do korábu, ¹⁴oni i každé zviera podľa svojho druhu i každé hovädo podľa svojho druhu i každý plaz, ktorý sa plazí na zemi, podľa svojho druhu i každý vták podľa svojho druhu, všetko, čo je vták, všetko okrýdlené. ¹⁵A vošli k Noachovi do korábu, dve a dve z každého tela, v ktorom je duch života. ¹⁶A tie, ktoré vošly, vošly samec a samica z každého tela tak, ako mu bol prikázal Bôh. A Hospodin zavrel za ním. ¹⁷A keď bola potopa štyridsať dní na zemi, vtedy rozmnožily sa vody a zodvihly koráb, a vzniesol sa hore od zeme. ¹⁸A vody zmocnely a veľmi sa rozmnožily na zemi, a koráb sa niesol na vodách. ¹⁹A vody náramne zmohutnely na zemi, a pokryly sa všetky, i tie najvyššie vrchy, ktoré boly pod celým nebom; ²⁰pätnásť lakťov vozvýš zmohutnely vody a pokryly vrchy. ²¹A tak zomrelo každé telo, ktoré sa hýbe na zemi: z vtáctva, z hoviad, z poľných zvierat, zo všetkého hmyzu, ktorý sa hemží na zemi, i každý človek. ²²Všetko, čo malo dych ducha života vo svojich nozdrách zo všetkého, čo žilo na suchu, zomrelo. ²³A tak vyhladil Bôh každú bytosť, ktorá bola na tvári zeme, od človeka až do hoväda, až do plazu a do nebeského vtáka;