¹Po týchto udalostiach zaznelo Abrámovi vo videní slovo Hospodinovo: Neboj sa, Abrám, ja som ti štítom, čaká ťa veľmi veľká odmena. ²Abrám však povedal: Hospodine, Pane, čo mi chceš dať, veď som bezdetný a dedičom môjho domu bude damašský Elíezer. ³Ďalej povedal Abrám: Hľa, nedal si mi potomstvo a sluha narodený v mojom dome, bude mojím dedičom. ⁴Tu zaznelo mu slovo Hospodinovo: Tento nebude tvojím dedičom; tvojím dedičom bude ten, ktorý vyjde z tvojho tela. ⁵Potom ho vyviedol von a riekol: Pohliadni na nebesá a spočítaj hviezdy, ak ich môžeš spočítať. Nato mu riekol: Toľko bude tvojho potomstva. ⁶I uveril Hospodinovi a On mu to počítal za spravodlivosť.

⁷Potom mu riekol: Ja som Hospodin, ktorý ťa vyviedol z Chaldejského Úru, aby som ti dal túto krajinu do vlastníctva. ⁸On však povedal: Hospodine Pane, podľa čoho poznám, že bude mojím vlastníctvom? ⁹Nato mu riekol: Dones mi trojročnú jalovicu, trojročnú kozu, trojročného barana, hrdličku a holúbä. ¹⁰Keď to všetko doniesol, poroztínal ich na polovice a jednu polovicu položil oproti druhej, ale vtákov neroztínal. ¹¹Draví vtáci sa zlietali na mŕtve telá, ale Abrám ich odháňal. ¹²Pri západe slnka padol na Abráma tvrdý spánok a prepadla ho úzkosť z veľkej temnoty. ¹³Potom riekol Hospodin Abrámovi: Uvedom si, že tvoji potomci budú prišelci v krajine, ktorá im nepatrí, zotročia ich a za štyristo rokov ich budú utláčať; ¹⁴ale súdiť budem aj národ, ktorému oni budú slúžiť; no potom vyjdú s veľkým imaním. ¹⁵Ty však v pokoji vojdeš ku svojim otcom a budeš pochovaný v požehnanej starobe. ¹⁶Až štvrté pokolenie sa navráti sem, lebo doteraz nie je vina Amorejcov dovŕšená. ¹⁷Keď zapadlo slnko a nastala hustá tma, ajhľa, zrazu tu bola dymiaca pec a ohnivá fakľa prechádzala pomedzi tamtie časti zvierat. ¹⁸V onen deň uzavrel Hospodin zmluvu s Abrámom slovami: Tvojmu potomstvu dávam túto krajinu od Egyptskej rieky až po Veľkú rieku, po veľtok Eufrat:

¹⁹Kénijcov, Kenizejcov, Kadmóncov

²⁰a Chetejcov, Perizejcov a Refaovcov,

²¹Amorejcov a Kanaáncov, Girgášejcov a Jebúsejcov